Oficiální turistický portál
TURISTA OBČAN
cz / en / de

Chute a vône Oravy

tisk poslat známým

Drsné podnebie a málo úrodná pôda Oravského regiónu neposkytovali priaznivé podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva, ktoré sa spolu s chovom dobytka a oviec stalo hlavným zamestnaním obyvateľstva. Preto aj obstarávanie stravy a jej príprava na konzumáciu v minulosti pre Oravcov neboli jednoduché. Aj napriek tomu si oravská kuchyňa do súčasnosti uchovala značne archaický charakter so svojimi regionálnymi znakmi. 

Najstarším a najjednoduchším spôsobom prípravy jedla aj na Orave bolo konzumovanie potravy v surovom stave. Množstvo lesov a horských lúk v minulosti ponúkalo rôznorodé listy, kvety, výhonky, plody, semená a korene (huby, jahody, maliny, čučoriedky, brusnice), ktoré sa jedli surové alebo sa z nich pripravovali odvary a čaje. Mnohé z nich sa i dnes konzumujú v hojnom množstve, ale častejšie zakonzervované zamrazením, alebo ako zaváranina, lekvár, sirup, prípadne v sušenom stave. V oblasti studenej doliny pod Roháčmi sú v súčasnosti miestnou špecialitou čučoriedky a brusnice nakladané v alkohole, ľudovo nazývané čučoriedkovica a brušnicovica. Základ stravy Oravcov v minulosti tvorili produkty rastlinného charakteru a najdôležitejšie miesto patrilo obilninám. Aj na Orave patria medzi najstaršie jedlá obilninové kaše a guľaše, kuľaše (hustejšie kaše), na dolnej Orave nazývané aj múčina, na hornej Orave bria alebo ovsená papka, ktoré boli nielen bežným každodenným jedlom, ale stali sa aj obľúbeným obradovým jedlom, ktoré nesmelo chýbať na svadbách, či krstinách. K základným obilninovým jedlám na Orave patril chlieb, ktorý sa, na rozdiel od varenej kaše, piekol. Možno povedať, že kašovité jedlá boli prechodom k jeho archaickým obmenám.  K najstarším pečeným obilninovým jedlám, rozšíreným na celej Orave, patrili placky z nekysnutého cesta a vody, vyformované do okrúhleho ploského tvaru. Nazývali sa osúchy, posúchy, kabáče, podplamenníky, v goralskej terminológii moskole, či maskale a na kapustnom liste pečené lisňíky a podlisníky, piekli v jeseni, keď dorástla kapusta na kapustnom liste. V hornooravských goralských lokalitách chlieb dlhodobo nahrádzali placky švabcoky, pripravované z nastrúhaných zemiakov  a malého množstva múky, pečené na peci. Na dolnej Orave placky zo surových trených zemiakov bez pridania múky piekli na kapustnom liste. Neskôr pridaním kvásku do zemiakového cesta piekli už kysnuté placky.

V oravskej ľudovej strave má svoje zastúpenie aj zelenina. najprv sa používala zelenina rastúca voľne v prírode, neskôr zelenina pestovaná. najobľúbenejšia, nielen u Oravcov, bola oddávna kapusta, ktorej pestovanie bolo rozšírené na celej Orave, no len v dolnooravských lokalitách dosahovala dobrú úrodu a ešte v 1. polovici 20.storočia bola významným obchodným tovarom. Kapusta sa stala nielen sviatočným, ale aj tradičným oravským obradovým svadobným jedlom. Miešali ju s varenými cestovinami, plnili ňou koláče. V pôste jedávali surovú kapustu omastenú ľanovým olejom so zemiakmi. Slabé poľnohospodárske výnosy a biedne životné podmienky na celej Orave čiastočne zmierňoval chov dobytka, oviec, ošípaných a hydiny. Mlieko a mliečne výrobky boli najdôležitejšie živočíšne produkty pri zhotovovaní stravy, výživnej a ľahko stráviteľnej, vhodnej predovšetkým pre deti a starých ľudí. Z kravského mlieka pripravovali tvaroh a maslo,  z ovčieho syr a z neho bryndzu a oštiepky. Okrem ovčieho syra a oštiepkov patria medzi oravské špeciality údené oštiepky a korbáčiky z kravského mlieka, ktoré sa pripravujú na celej Orave.  Začala sa viac používať biela múka z ozimnej pšenice na pečenie sviatočného a obradového pečiva rôznych tvarov  i názvoslovia: koláč alebo baba (na celej Orave), moskoľ a maskaľ (okrem chleba aj názov koláča u Goralov), svadobné koláče prázdne alebo plnené makom, tvarohom, lekvárom, kapustou nazývané zaliepance alebo rováše (dolná Orava), radostník alebo pletenec(pletený svadobný koláč), vrtáň (okrúhly svadobný koláč s dierou v strede), púčky (malé okrúhle koláče pre vinšovníkov – púčkárov na Ondreja), buchty, fánky, šišky – vyprážance alebo krample, vianočka – celetka (goralský názov pre vianočku), štedrák (novší názov pre vianočný koláč), šmiguřtnik (goralský názov špeciálneho veľkonočného pečiva okrúhleho alebo figurálneho tvaru, najčastejšie v tvare vtáčika pre malých koledníkov), nove ľatko (goralský názov pre špeciálne malé koláčiky okrúhleho tvaru, ktoré boli primárnym znakom detí, navštevujúcich domácnosti s vinšom na nový rok),  na celej Orave boli predovšetkým štedrovečerným jedlom opekance, pripravené z obyčajného upečeného chlebového cesta, pokrájaného alebo polámaného na drobné kúsky, posypané makom a cukrom, omastené maslom. V strave oravského obyvateľstva si svoje miesto našli aj cestoviny. Najrozšírenejšie boli halušky alebo strapačky, nazývané aj remunda, u Goralov kľuzky, pripravené z múky a surových trených zemiakov, posypané syrom, potretým oštiepkom, bryndzou, tvarohom alebo kapustou, a kúskami upraženej slaniny. Halušky, kedysi núdzové jedlo, sa stali na Orave od 19. storočia najsýtejším a takmer každodenným jedlom. V niektorých lokalitách dodnes varia dlhšie halušky, ktoré mali v minulosti zabezpečiť, aby narástli veľké klasy obilia. Okrem zemiakov a kapusty na Orave pestovali strukoviny – fazuľu, bôb, hrach, šošovicu, z ktorých varili sýtejšie kyslé polievky so zátrepkou z mlieka a múky.  Z mäsa najviac konzumovaná bola varená baranina, zriedkavo hovädzina, v bohatších rodinách i hydina a údené bravčové mäso. Dôležité miesto v strave mala údená slanina, ktorú si chlapi brali ku koseniu alebo k práci s drevom, často sa však používala hlavne na omastenie stravy. Najmä v hornooravských lokalitách sa do jedálnička občas dostala aj divina, najčastejšie mäso zo zajacov, v čase pôstu z vydry. Pri príprave ľudovej stravy sa len poskromne používali vajcia. Na Orave praženica, či vaječnica bola svadobným jedlom. Upraženú na masle ju dávali jesť žene po pôrode. Oráčovi  a koscovi ju pripravovali na slanine alebo s klobásou, v Zázrivej s kundráčikom, štipkou koreňa zásušníka brečtanovitého (Glechoma hederacea L.), ktorý príjemne voňal a povzbudzoval chuť do jedla.

Oravská švápka

Od 19. storočia rozšírené zemiaky, nazývané švápka alebo repa, sa stali pre Oravcov, podobne ako chlieb a kapusta, jedlom každodenným. Jedli sa pečené v pahrebe, varené v kožke alebo šúpané, so sladkým alebo kyslým mliekom, žinčicou, kapustou, bryndzou, v polievkach i omáčkach. Ján Čaplovič v tejto súvislosti uvádza: „Oravská župa je známa pestovaním zemiakov. Pestujú tu rôzne, veľmi dobré druhy a bolo by žiaduce, aby sa s nimi niekto oboznámil. Aj spôsob, ako ich varia na jedenie, je jemnejší ako na iných miestach. skôr ako ich hodia do kotla variť ošúpu ich, a pečú ich. Zemiaky tu prichádzajú na stôl v najrozličnejších podobách.“

Radostným konštatovaním na začiatku 21. storočia je skutočnosť, že i napriek množstvu cudzích jedál, ktoré sa na Oravu dostali z mestského prostredia a prostredníctvom kuchárskych kníh, jedálny lístok počas roka i sviatočných dní stále obohacujú mnohé pôvodné a tradičné jedlá. Chutné a hlavne zdravé oravské ľudové jedlá majú dlhú tradíciu a čo je nesmierne dôležité, aj stále nových konzumentov aj mimo Oravský región.

KontaktKde nás nájdete

Turistická informačná kancelária

Hviezdoslavovo námestie 1651/2

026 01 Dolný Kubín, Slovensko (SK)

tel.:+421/0-915 049 407 +421 43 581 44 70 email:tik@orava.sk web:www.dolnykubin.sk
mapa:Dolný Kubín
Chcem byť informovaný Newsletter
fond mikroprojektů