Oficiální turistický portál
TURISTA OBČAN
cz / en / de

Príroda

Kategorie

Na území Oravy bolo v rokoch 1996 až 2003 zdokumentovaných 34 vodopádov. Vznikli na fluviálnych (následných) stupňoch, t.j. v korytách rôzne odolných hornín, ale aj na nefluviálnych (pôvodných) stupňoch v oblastiach premodelovaných ľadovcov v štvrtohorách (napr. Roháčsky vodopád). Jednotlivé vodopády sú zaradené do orografických celkov, ktoré zasahujú do územia Oravy. Pomenovanie dostali podľa názvu katastra v ktorom sa nachádzajú, s výnimkou územia Oravíc.  

Oravské vodopády

Vodopády na území oravskej časti Malej Fatry

Zložitá geologická stavba i zložitá tektonika Malej Fatry podmienili aj v jej oravskej časti vznik viacerých vodopádov. Na rozhraní regiónov Orava a Turiec sa nachádza jeden z najkrajších vodopádov na Slovensku – Šútovský vodopád, ktorý tvorí súčasť tiesňavy Tesné. Má výšku 38 m a šírku toku nad vodopádom viac ako 2 m. Vznikol v dôsledku horotvorných pohybov, keď došlo k vzniku Malej Fatry a poklesu Turčianskej kotliny.

Kraľovany, Bystrička (lom)

Pri vyústení doliny Bystrička sa nachádzajú dva vodopády. Vodopád Kraľovany Iom je situovaný na bezmennom potoku, v starom, už opustenom veľkoetážovom lome na granodiorit. Vznikol čiastočne umelo v jeho lomovej stene. Po vylúčení ťažby 4-etážový vodopád postupne prerastá náletovými drevinami, steny zosutievajú a nadobúdajú charakter prirodzenosti. Výška jednej etáže je 12m.

Kraľovany, Vyhnaná

Na potoku Vyhnaná, na lokalite Bystrička – Nad kameňolomom (Pri Bani) sa nachádza vodopád s prepadovou hranou 25m (odhad). Esteticky rušivým prvkom je tu nezrekultivovaná lomová stena veľkoetážového kameňolomu nachádzajúca sa v blízkosti vodopádu.

Kraľovany, Ihravý potok

Vodopád sa nachádza v Kraľovianskej doline na pravom prítoku (Ihraý potok) rieky Orava, na lokalite Svinky – Prímostie. Zaujímavosťou 5,70 m vysokého vodopádu je tu pekne vyvinutý krútňavový hrniec s priemerom 0,5m.

Párnica

V hornom úseku Šútovskej doliny, v rokline Tesnô, asi 300m nad Šútovským vodopádom, sa nachádza 4,5 m vysoký vodopád. Patrí do kategórie nízkych vodopádov.

Zázrivá - Biela

Nad osadou Biela, v hornom úseku Hlbokého potoka (miestny názov Padácá), v skalnom defilé Malého Rozsutca, sa nachádza vodopád prepadajúci sa cez 15 m vysokú skalnú stenu.

Veličná

Prítoky horného úseku Istebnianskeho potoka majú väčšinou bystrinný charakter. Na jednom z nich, bezmennom ( miestny názov Spušťák), pritekajúcom z pravej strany, vznikol vodopád o prepadovej hrane 8,85m. Okolie vodopádu je v súčasnosti silne atakované kalamitnou záťažou dreva.

Zdroj: Zborník Oravského múzea 2010 - XXVII

více info

Vodopády v Kysuckej vrchovine

Orografický celok Kysucká vrchovina sa zaraďuje k 2 morfoštruktúrnym jednotkám. Južná časť vrchoviny patrí k bradlovému, severná k vonkajšiemu flyšovému pásmu. Bradlové pásmo je aj tu zastúpené bradlovými tvrdošmi – bradlami, ktoré kontrastujú so zaoblenými tvarmi okolia.

Zázrivá – Malá Havrania

Na rozhraní orografických jednotiek Kysucké bradlá a Zázrivská brázda sa v k.ú. Zázrivá – Malá Havrania, na lokalite Ku Geššom, na Podskalskom  potoku nachádza vodopád s prepadovou hranou 15,75m.

Zdroj: Zborník Oravského múzea 2010 - XXVII

více info

Vodopády v Oravskej vrchovine

Oravskú vrchovinu budujú flyšové a bradlové komplexy. Bradlové tvrdoše, dosahujúce až 400 m relatívnej výšky, vo forme ostrých vrchov až hrebienkov prípadne vyčnievajú z jednotvárneho reliéfu na menej odolných horninách flyšu.

Dlhá nad Oravou

Vodopád sa nachádza pri východnom okraji intravilánu obce Dlhá nad Oravou, na Pavlašovom potoku ( ľavostranný prítok rieky Orava); vodopád tvorí 5 stupňom tesne nadväzujúcich na seba, pričom v strednej a v najnižšej časti nedosahujú sklon 75°. Vodopád má výšku 14,30 m.

Medzibrodie nad Oravou

Pri železničnej trati, približne 1 km od obce Medzibrodie nad Oravou smerom k obci Oravský Podzámok, na bezmennom potoku (miestny názov Kyzyský potok), sa nachádza vodopád s výškou 6,80m.

Dolný Kubín – Beňova Lehota

V katastrálnom území Dolný Kubín – Beňova Lehota, na pravostrannom prítoku Lehotského potoka, na lokalite Záhradky, sa nachádza vodopád s výškou 4,80 m. Na konci prepadovej hrany je evorznými pohybmi vody vymodelovaný krútňavový hrniec neúplného tvaru (pologuľa) s priemerom 4,60 m.

Zdroj: Zborník Oravského múzea 2010 - XXVII

více info

Vodopády v Šípskej Fatre

Šípska Fatra je severná časť Veľkej Fatry, ktorú dolina rieky Váh oddeľuje od hlavného hrebeňa s typickými príkrovovými troskami (Šíp).

Žaškov, Fukasová

Na potoku Fukasová, asi 100 m od lesnej cesty Žaškov – Dierová (lokalita Dierová) sa nachádza vodopád s výškou 8,5 m.

Žaškov, Uhlisko

Ľavostranný prítok rieky Orava – Uhlisko, končí malou prepadovou hranou, predstavujúcou vodopád s výškou 3,2 m.               

Zdroj: Zborník Oravského múzea 2010 - XXVII

 

V katastrálnom území Dolný Kubín – Beňova Lehota, na pravostrannom prítoku Lehotského potoka, na lokalite Záhradky, sa nachádza vodopád s výškou 4,80 m. Na konci prepadovej hrany je evorznými pohybmi vody vymodelovaný krútňavový hrniec neúplného tvaru (pologuľa) s priemerom 4,60 m.

Zdroj: Zborník Oravského múzea 2010 - XXVII

více info

Vodopády v Podbeskydskej vrchovine

 Orografický celok – Podbeskydská vrchovina má vrchovinný reliéf, v ktorom potoky severojužného smeru s veľkým spádom rozčlenili masív a v pieskovcoch vymleli dosť úzke doliny s úzkym dnom.

Breza, Kýčera

Vodopád sa nachádza na potoku Kýčera, severne od obce Breza. Má výšku 4,70 m.

Zdroj: Zborník Oravského múzea 2010 - XXVII

více info

Vodopády v Skorušinských vrchoch

Orografický celok Skorušinské vrchy predstavuje pieskovcový masív vnútrokarpatského flyša so zvyškami starých zarovnaných povrchov. Širší masívny hlavný chrbát sčasti rozrezali prítoky Oravy krátkymi, dosť stiesnenými dolinami.

Krivá

V doline Krivského potoka, na jeho bezmennom pravostrannom prítoku, na lokalite Poľany, sa nachádza vodopád. Voda sa tu prepadáva cez mohutné lavice bielopotockého pieskovca z výšky 5,46 m.

Zdroj: Zborník Oravského múzea 2010 - XXVII

více info

Vodopády na území oravskej časti Západných Tatier

Na území oravskej časti Západných Tatier nachádzame vodopády, ktoré vznikli na pôvodných (nefluviálnych) stupňoch glaciálneho pôvodu (skupina Roháče), ale aj vodopády vzniknuté na fluviálnych (následných) stupňoch – v korytách riek s horninami rôzne odolnými voči erózii.                       

Zuberec, Suchý potok I  - v dolnom úseku Suchého potoka, kde majú prevahu mezozoické horniny, sa v nadmorskej výške 975 a 980 m vytvorili 2 vodopády o prepadovej hrane 3,5 a 4,0m.

Zuberec, Suchý potok II - horný úsek Suchého potoka sa nachádza v zóne kryštalických hornín. Tu vznikli 2 vodopády v nadmorskej výške 1150 a 1395 m s prepadovou hranou 12,0 a 12,5 m.

Zuberec, Kliny I - na zdrojnici pravostranného prítoku Pribišského potoka s názvom Malý Klin v nadmorskej výške 1275 m, vznikol vodopád s prepadovou hranou 25-30m (odhad), ktorého parametre sa podľa rozprávania miestnych znalcov zvýraznili pôsobením prívalových vôd pri topení sa snehu v roku 2001. Na vtoku pravostrannej zdrojnice do pravostranného prítoku Pribišského potoka, cca 500 m pod prechádzajúcim vodopádom, sa nachádza vodopád s prepadovou hranou 5,50 m. Nachádza sa v nadmorskej výške 1200 m.

Zuberec, Kliny II - v lokalite Kliny sa nachádzajú ďalšie dva vodopády, v nadmorskej výške 1375 až 1400 m: „dolný vodopád“ sa nachádza na pravostrannej zdrojnici pravostranného prítoku Pribišského potoka v nadmorskej výške 1375 m a má výšku 8,0 m: „horný vodopád“ sa nachádza približne 50 m nad predchádzajúcim (nadmorská výška 1400 m) a má výšku 6,70 m.

Zuberec, Pri Vodopáde - v závere Roháčskej doliny, ktorá bola silne premodelovaná ľadovcami v pleistocéne vznikli vodopády na pôvodných (nefluviálych) stupňoch. Nerovnako intenzívna glaciálna modelácia spôsobila, že hlavná – Roháčska dolina bola prehĺbená hlbšie ako jej bočná – Spálená dolina. Spálená dolina takto vyúsťuje do Roháčskej doliny vysute (tzv. zavesená dolina). Po ústupe ľadovcov Spálený potok prekonáva túto nerovnosť – skalný stupeň (konfluenčný stupeň) v podobe dvoch Roháčskych vodopádov. Vodopád na tejto lokalite s prepadovou hranou 23 m je aj krajinársky a turisticky atraktívny; pod ním sa nachádza ešte jeden „dolný vodopád“ s prepadovou hranou 25-30m.

Zuberec, Tobogáň - v závere Roháčskej doliny, na Roháčskom potoku, ktorý vyteká z Dolného Roháčskeho plesa (lokalita Tobogáň) boli vytvorené ďalšie dva malé vodopády s výškou 3,0 a 3,10 m.

Habovka - v katastrálnom území obce Habovka, na lokalite Predná Kremenná, na Kremennom potoku, v nadmorskej výške 1150 m sa nachádza vodopád s výškou 4,8 m. Vznikol na tektonickom styku rôzne odolných mezozoických (sadimentárnych) hornín tatrika.

Oravice, Šufák - približne 3km od osady Oravice, v Mihulčej doline, na lokalite Šufák, na pravostrannej zdrojnici Bystrého potoka vznikol vodopád s výškou 4,15 m.

Oravice, Panské salašiská - na lokalite Panské salašiská, na pravostrannej zdrojnici Suchého potoka sa nachádza vodopád s výškou 3,75 m.

Oravice, Zadný Bobrovec - vodopád sa nachádza v závere Bobroveckej doliny, na ľavostrannej zdrojnici Bobroveckého potoka, v nadmorskej výške 1214 m. Je zložený z 8 stupňov oddelených od seba dlhšími, resp. kratšími vodorovnými úsekmi, dlhými do 5,0 m. Stupne vytvárajú kompaktnú sústavu. Celkovo má výšku približne 25m.

Oravice, Juráňová dolina - na začiatku kaňonu v Juráňovej doline, na pravostrannom prítoku Juráňovho potoka sa nachádza vodopád s výškou 6,40 m.

Oravice, Turkov potok - v tichej doline v Oraviciach, na ľavostrannom prítoku (Turkov potok) potoka Oravica (Tichého potoka), sa v nadmorskej výške 875 m, nachádza vodopád s výškou 19,10 m. Vodopád sa skladá z piatich stupňov, nadväzujúcich jeden na druhý, pričom posledný a predposledný stupeň je ukončený neúplným krútňavovým hrncom tvaru pologule.

Zdroj: Zborník Oravského múzea 2010 - XXVII

více info
KontaktKde nás nájdete

Turistická informačná kancelária

Hviezdoslavovo námestie 1651/2

026 01 Dolný Kubín, Slovensko (SK)

tel.:+421/0-915 049 407 +421 43 581 44 70 email:tik@orava.sk web:www.dolnykubin.sk
mapa:Dolný Kubín
Chcem byť informovaný Newsletter
fond mikroprojektů