Oficiální turistický portál
TURISTA OBČAN
cz / en / de

Remeslá a tradície

tisk poslat známým

Orava je bohatá na množstvo podôb tradičnej ľudovej kultúry. Tradičné ľudové remeslá na Orave nevyhynuli ani v prúde času. A tak sa okrem čarokrásnej prírody či histórie vpísanej do kamenných múrov Oravského hradu môžeme pochváliť aj zručnosťou našich remeselníkov. Ľudoví remeselníci  zhotovovali rozličné nástroje, pomôcky, odev a iné potrebné veci. Najznámejšími remeslami na Orave boli: hrnčiarstvo, rezbárstvo, tkáčstvo, pltníctvo, kožušníctvo, zvonkárstvo a ľudové staviteľstvo.

Horská oblasť Oravy poskytovala zamestnanie pri práci s drevom v lese a pri spracovaní dreva na pílach. Nadbytok dreva v minulosti zvážali na pltiach dolu riekou Oravou do Kraľovian, kde bola hlavná pltnícka stanica oravských pltí. Pltili aj kamenárske výrobky z Oravy a soľ z Poľska, ktorú zvážali až do Kraľovian a ďalej až do Budapešti. Z Oravy zvážali aj rôzne drevené výrobky, ako nádoby, šindeľ, ale aj syr, maslo a kože.

Strediskom oravského pláteníctva bola Slanica. Podmienky pre pestovanie ľanu na Orave boli vynikajúce, a preto aj Oravské panstvo vydalo v druhej polovici 18. storočia nariadenie o povinnom pestovaní ľanu a konôp. Bezprostrednými výrobcami plátna boli tkáči. Už roku 1712 zaznačovali v daňovom súpise Oravskej stolice 34 tkáčov, pre ktorých bolo tkanie plátna hlavným zamestnaním. Usadení boli hlavne v horských dedinách severnej Oravy , menovite v Rabči, Rabčiciach, Oravskom Veselom, Mútnom a v Suchej Hore. O prudkom rozvoji výroby plátna na Orave v nasledujúcich desaťročiach najlepšie svedčí skutočnosť, že v daňovom súpise z roku 1751 spísali už 266 tkáčov, najmä v Oravskej Polhore, Kline, Bobrove, Zákamennom, Novoti, Krušetnici, Lomnej, Hruštíne, Vaňovke, Lokci a Vitanovej. Vo všetkých 266 prípadoch išlo o profesionálnych tkáčov – mužov, zatiaľ čo poľnohospodárstvo, ktoré bolo doplnkom obživy, mali na starosti ženy. V Slanici, Bobrove, Ústí zakladali si plátennícke rodiny vlastné tkáčske dielne a zariaďovali sa na veľkoobchodoch. Podľa výsady uhorského snemu z roku 1728 mohli oravskí plátenníci obchodovať s plátnom po všetkých jarmokoch v Uhorsku. Plátenníci predávali svoje plátno do Chorvátska, Sedmohradska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Turecka a Egypta. Dostatok kvalitného plátna podmienil vznik a rozvoj modrotlačiarskeho remesla. Od 18. storočia zakladali oravskí plátenníci s povolením Oravského panstva mangle a farbiarne. Podľa archívnych záznamov z roku 1728 pracovali v Slanici dve farbiarne a v Bobrove bol postavený jeden mangeľ na úpravu plátna. Začiatkom 18. storočia bola Orava v produkcií domáceho plátna na druhom mieste za Spišom. Hornooravskí farbiari mali svoj cech v Bobrove, založený roku 1822. V 21 obciach a mestečkách na Orave, v okolí Slanice, Bobrova, Jasenice, Dlhej, Hruštína, Dolného Kubína, Veličnej a Párnice pracovalo 52 farbiarov.

Modrotlač na dolnej Orave mala biely alebo zelený vzor, zriedkavejšie dvojfarebný. Kombinovaný zelenožltý tlačený vzor na modrom podklade bol udomácnený na hornej Orave a v Zamagurí. Zvláštny vzor bielych a bledomodrých kvietkov a húseničiek vznikom ručným viazaním uzlíkov na bielom domácom plátne pred farbením v indigu. Tento prastarý vzor, dosiahnutý bez použitia drevených foriem, sa zachoval len na zázrivských zásterách.

Domáca výroba súkna bola na Orave veľmi rozšírená a vyžadovala si budovanie zariadení na jeho konečnú úpravu. V 18. a 19. storočí boli valchy na jeho výrobu rozmiestnené v 19 podhorských oravských obciach.

Rovnako dôležitá bola aj výroba kožušín. Hornooravskí kožušníci boli už v 17. storočí sústredení v trstenskom cechu. Dolnú Oravu zásobovali bielymi a hnedými kožúškami kožušníci V Zázrivej, Žaškove, Veličnej a Kňažej. Od Jasenovej a Záskalia na sever sa nosili výlučne hnedé kožuchy. Hornú Oravu zásobovali povestní kožušníci z Chlebníc, Habovky, Zuberca a Hruštína.

Výrobou kože na krpce, čižmy, široké bačovské opasky a kapsy sa zaoberali garbiari na hornej Orave – v Medvedzom, Tvrdošíne a Habovke. V 18. storočí bol čižmársky cech v Trstenej, z Veličnej je zachovaný cechový materiál z rokov 1712 – 1864 a v 19. storočí bol cech aj v Dolnom Kubíne. Cechy ševcov, ktorí šili krpce, boli od 17. do 19. storočia v Dolnom Kubíne a v 18. storočí vo Veličnej.

Výroba hlinených nádob bola na Orave udomácnená už v dávnej minulosti. Bez týchto výrobkov si ťažko možno predstaviť život našich predkov. Najstaršie písomné správy o hrnčiaroch a kachliaroch v Záskalí a Nižnej sa zachovali zo začiatku 17. storočia. Nižnianski hrnčiari vyrábali v tomto období hlinené hrnce vnútri gliedené a zvonka „nakvapané“. Zásobovali nimi nielen pospolitý dedinský ľud, ale aj samotné oravské panstvo. V druhej polovici 17. storočia pracovalo v susednom Tvrdošíne už sedem hrnčiarov. Je zrejmé, že používali hlinisko v Nižnej. Neskôr vznikli hrnčiarke dielne v Podbieli, v Oravskom Bielom Potoku a v Krivej. Celkove v nich pracovalo 25 hrnčiarov.

Druhým hrnčiarskym centrom na hornej Orave je v 17. storočí Trstená, Osada a Suchá Hora. Trstenskí hrnčiari boli väčšinou sústredení v severozápadnej časti mesta pri riečke Oravici. Najväčšie hlinisko v trstenskom chotári bolo na Bratkovčíku. Spoločná hrnčiarska pec v Trstenej, v ktorej hrnčiari pálili svoje hlinené výrobky, bola kupolovitého tvaru, postavená z tehly do výšky dvoch metrov. Základ pece mal v priemere10 m. Do pece sa zmestilo 3600 hlinených nádob. Hrnčiarska pec bola chránená proti poveternostným vplyvom štvorcovou budovou s rozmermi 13 x13 m. Z úsporných dôvodov vypaľovanie v peci robili hrnčiari len na jeden raz.

Trstenská keramika mala zväčša úžitkový charakter. Vyznačovala sa tehlovočerveným podkladom a bielym rastlinným ornamentom, alebo na žltkastom podklade bol hnedý dekor. Tradičný bol vybodkovaný srdiečkový ornament. V Trestenej pracovalo 30 hrnčiarov, posledná hrnčiarska pec pod Hybľom bola zlikvidovaná roku 1953.

Hrnčiari z dolnej Oravy mali svoj cech vo Veličnej. V 17. a 18. storočí bola Žilina výučným strediskom aj pre Oravskú stolicu. V priebehu 19. storočia pracovalo na dolnej Orave 13 hrnčiarov. Podľa prieskumu v matrikách boli to väčšinou hrnčiari z Veličnej. Dekoráciu ich výrobkov tvorili vodorovné, vlnovkové ryté alebo štetcom nanášané biele pásiky pod horným okrajom. „Dvojačky“ a „trojačky“ boli spojené spoločným držiakom brušnými časťami. Tieto spájané nádoby boli na dolnej Orave veľmi obľúbené a používali sa na nosenie jedla do poľa. Menej vyrábané boli krčahy. Najpestrejšie boli zdobené misy o priemere 42cm vo výške     14cm, pretože z jednej misy jedla celá rodina, prípadne aj väčšia spoločnosť. Mali svetlohnedý podklad s nastriekaným vzorom, ktorý tvoril pravidelne rozložené škvrny bielej, zelenej a tmavohnedej farby. Okrem bežných hrnčiarskych výrobkov sa vyrábali aj hlinené dekoračné hálky, ktorými si remeselníci ozdobovali predné štíty na domoch vo Veličnej a v Revišnom. Veličianski hrnčiari robili aj kachlice, tehly, stavali a opravovali kotlové pece so sklepaním na varenie piva, stavali ohniská. Hlinené výrobky vypaľovali v poľných hrnčiarskych peciach. Do jednej pece sa zmestilo 50 kusov menších a väčších nádob. Pec bola chránená dreveným zrubom.

Ako základnú surovinu používali na Orave aj kameň. Oravský Biely Potok sa prvý raz spomína roku 1728 ako stredisko výroby mlynských kameňov. Vyrábali sa tu aj kamenné nádoby – mažiare, stupy, používané na tlačenie soli a prípravu lohaze (jedla z jačmenných krúpov), a zaoblené osličky. Veľké zásoby bielopotockého pieskovca, ktorý sa dá ľahko opracovať, podnietili kamenárov k individuálnej umeleckej práci. Zhotovovali kamenné plastiky a plytké kamenné reliéfy s náboženskou tematikou, ktoré sa zachovali na hornej Orave. Karpatský flyšový pieskovec na dolnej Orave používali miestni kamenári na výrobu dlaždíc, kamenných behríkov na typické okrúhle oravské pece, pomníky a stavebný materiál. V minulosti vyrábali aj zotrvačníkové kolesá, osly a brúsy.

 Jedným z najstarších remesiel na Orave bolo kováčstvo pluhov a poľnohospodárskeho náradia, ktoré sa používalo pri primitívnom obrábaní pôdy. Priam umelecky vedeli zdobiť železné obruče na oje voza hlavne kováči z Oravského veselého, Mutneho, Babína, Zuberca, Veľkého Bysterca a Zázrivej. Vo Veľkom Bysterci vynikla aj prvá fabrika na poľnohospodárske stroje.

remeslá
remeslá
KontaktKde nás nájdete

Turistická informačná kancelária

Hviezdoslavovo námestie 1651/2

026 01 Dolný Kubín, Slovensko (SK)

tel.:+421/0-915 049 407 +421 43 581 44 70 email:tik@orava.sk web:www.dolnykubin.sk
mapa:Dolný Kubín
Chcem byť informovaný Newsletter
fond mikroprojektů