Oficiální turistický portál
TURISTA OBČAN
cz / en / de

Turistika, Trasy

Kategorie

Ak túžite po  pokojnej dovolenke strávenej v tichu oravských hôr, Dolný Kubín je ideálnym miestom na splnenie Vášho sna. Mesto a jeho okolie je popretkávané turistickými chodníkmi a každý jeho návštevník má na dosah čarokrásne zákutia oravskej prírody. Či už uprednostňujete krátke prechádzky, niekoľkohodinové nenáročné trasy horským terénom, alebo celodenné vysokohorské túry, okolie mesta vám ponúka nespočetné množstvo možností. Kamkoľvek sa však vydáte, pamätajte na svoju bezpečnosť a nezabudnite na vhodné oblečenie a obuv primeranú zvolenému terénu. Dôkladne si preštudujte mapu a sledujte turistické značenie. Zabudnúť by ste nemali ani na horské poistenie

Turistika
Na Tupú (810 m) a Ostrú skalku (813 m)

Na Tupú (810 m) a Ostrú skalku (813 m)

Vyšný Kubín – Tupá skalka – Ostrá skalka – Leštiny - Vyšný Kubín

Oblasť: Oravská vrchovina- južná časť

Náročnosť:  krátka a nenáročná prechádzka okolím Vyšného Kubína

Východiskový bod: Vyšný Kubín

Cieľový bod: Vyšný Kubín

Predpokladaný čas:  2:45

Prevýšenie: 288 m

 

Tupá skalka a Ostrá skalka vytvárajú nádherný prírodný rámec krajiny pod veľkým Chočom, ktorý človek osídlil v dávnej minulosti. Súčasťou výletu je prehliadka dreveného artikulárneho kostola v Leštinách.

 

Prechádzku začíname pri kaštieli Kubínyiovcov v obci Vyšný Kubín. Vyberieme sa východným smerom po asfaltovej ceste do Leštín. Asi po ½ km sa cesta stáča doľava. Po chodníku prejdeme cez Leštinský potok, za ktorým uvidíme pomník básnika P. O. Hviezdoslava. Za pomníkom odbočíme doľava na vedľajšiu cestu a pokračujeme v stúpaní po poľnej ceste vedúcej do svahu Tupej skaly. Cesta skalu obchádza z ľavej strany. V neustálom stúpaní prídeme k železnému dvojkrížu, od ktorého vidíme takmer celú dolnú Oravu. Od kríža vidieť panorámu Chočských vrchov, Oravskej Magury a časť Malej Fatry. Pokračujeme v miernom stúpaní, až prídeme na vrcholovú plošinu Tupej skaly (810 m). Na posledných metroch výstupu zdoláme pomerne dobre viditeľný val opevnenia bývalého hradiska, ktoré v období 700 -300 pred Kr. patrilo k jedným z najvýznamnejších pravekých hradísk na severnom Slovensku. Okolo hradiska jeho obyvatelia vybudovali hradbu. Z okraja Tupej skaly sa opäť ponúka nádherný pohľad na Veľký Choč a dediny ležiace pod jeho severnými svahmi. Z Tupej Skaly zídeme nevýrazným lesným chodníkom severovýchodným smerom do lúčneho sedla, z ktorého vedie do svahu Ostrej skaly rovnako nevýrazný lesný chodník. V miernom stúpaní dosiahneme vrchol Ostrej skaly (813 m). Aj tu sa v minulosti rozprestieralo hradisko, avšak bolo podstatne menšie ako hradisko na Tupej skale. Po nasýtení výhľadmi na okolitú krajinu zostúpime po tej istej trase do lúčneho sedla a zo severu obídeme Ostrú skalu. Po lúčnom hrebeni pokračujeme východným smerom nevýraznou poľnou cestou, až prídeme na spevnenú cestu, po ktorej zídeme do obce Leštiny. Jej pýchou je drevený artikulárny evanjelický kostol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Po prehliadke kostola nás čaká záverečný úsek, ktorý vedie po asfaltovej ceste západným smerom do obce Vyšný kubín.

více info

Okolo Dolného Kubína

Dolný Kubín – Trniny – Istebné – Veličná – Dolný Kubín

Oblasť: Oravská vrchovina - západná časť

Náročnosť:  nenáročná prechádzka okolím Dolného Kubína

Východiskový bod: Dolný Kubín

Cieľový bod: dolný Kubín

Predpokladaný čas:  4:00

Prevýšenie: 238 m

 

Súčasťou trasy je prehliadka dreveného artikulárneho kostola v Istebnom. Hoci trasa až na krátke úseky nevedie po značkovaných chodníkoch, z hľadiska orientácie je bezproblémová.

 

Prechádzka začína pri železničnej stanici. V úvode sleduje zelené turistické značky, ktoré vedú od Staničnej ulice k svetelnej križovatke. Na nej odbočíme doprava a prejdeme cez železničnú trať, za ktorou odbočíme doľava na betónovú cestu. Po nej ideme po najbližšie rázcestie, na ktorom odbočíme vľavo. Spevnená cesta sa o kúsok ďalej mení na poľnú cestu smerujúcu pomedzi záhradkárske osady. Zelená značka smeruje cez lúku k lesu a ďalej vedie po jeho východnom okraji k dominante tejto časti územia – zalesnenému vrcholu Trniny. V minulosti sa tu nachádzalo opevnené sídlisko ľudu púchovskej kultúry. Na vrchol Trnín však nevystúpime, ale pokračujeme južným svahom masívu a po poľnej ceste zídeme na asfaltovú cestu spájajúcu Dolný Kubín s Chatou na Kubínskej holi. Odbočíme vľavo a zídeme do mestskej časti Malý Bysterec. Prejdeme jej horným koncom k basketbalovému ihrisku, pred ktorým odbočíme doprava. Cez mostík ponad Lehotský potok vyjdeme na lúky nad Malým Bystercom a najskôr stúpaním, neskôr klesaním prejdeme poľnou cestou, ktorá vedie takmer paralelne s elektrickým vedením. V závere zídeme do obce Revišné, miestnej časti Veličnej. Pri poľnohospodárskom družstve  odbočíme doprava a asi 1 km pôjdeme po asfaltovej ceste. Odbočíme doľava na mostík ponad Orvišník a spevnenou cestou najskôr vystúpime a neskôr klesneme k cintorínu v obci Istebné. Poniže cintorína sa nachádza jeden z klenotov drevenej architektúry na Slovensku – artikulárny drevený kostol. Po prehliadke sa vrátime k cintorínu, od ktorého sa vydáme juhovýchodným smerom najprv ulicou a po chvíli nevýraznou poľnou cestou vedúcou popod vyvýšeninu Zajačie a ponad záhradkársku osadu do obce Veličná. Chvíľu pôjdeme po rušnej hlavnej ceste smerom k pôvodne gotickému Kostolu sv. Michala Archanjela. Na námestí bývalého sídla Oravskej stolice pokračujeme priamym smerom k evanjelickému kostolu, okolo ktorého prejdeme na južný okraj obce. Prekonáme železničnú trať a most ponad Oravu a vojdeme do obce Oravská Poruba. Hneď na jej začiatku odbočíme doľava a ulicou vedúcou takmer paralelne s riekou pokračujeme východným smerom. Na jej konci zídeme do malého lesa, ktorý je súčasťou chráneného prírodného areálu Gäceľ. Popri rieke prídeme k asfaltovej ceste, ktorá vedie popod Kuzmínovo do centra mesta Dolný Kubín.



Zdroj: Vydavateľstvo Dajama

 


více info
Minčol (1 395 m)

Minčol (1 395 m)

Dolný Kubín – Vtáčnik – Kamenný závoz – Chata na Kubínskej holi – Kubínska hoľa – Minčol – Chata na Kubínskej holi – Lovisko – Dolný Kubín

Oblasť: Oravská Magura – západná časť

Náročnosť:  stredne náročná turistická trasa s pomerne veľkým prevýšením

Východiskový bod: Dolný Kubín

Cieľový bod: Dolný Kubín

Predpokladaný čas:  6:45

Prevýšenie: 927

Výstup na Minčol začíname od železničnej stanice. Sledujeme žlté turistické značky. Po ulici smerujúcej na sever prejdeme popri priemyselnom areáli k lávke cez Oravu. V mestskej časti Záskalie odbočíme do prvej ulice vľavo. Za drevenou zvonicou odbočíme vpravo. Von zo Záskalia vyjdeme po mierne stúpajúcej asfaltovej ceste, ktorá vedie cez oblý chrbát do doliny Záskalského potoka. Stúpanie je najskôr mierne. Cesta vedie po poľnej ceste popri lesných oborách. Profil trasy je čoraz strmší. Vyššie sa cesta zužuje na chodník, ktorým vystúpime k studničke pod Vtáčnikom. Od nej nás chodník dovedie na asfaltovú lesnú cestu. Pôjdeme lúkou, z ktorej sa na východnej strane otvára krásny výhľad až po Roháče. Na rázcestí Kamenný závoz sa k žltej značke sprava pripája modrá turistická značka. Lesom pomerne strmo vystúpime k Chate na Kubínskej holi. Od miesta starej chaty odbočuje doprava modro značkovaný chodník, po ktorom vystúpime na hrebeň Oravskej Magury. Pri smerovníku umiestnenom západne od Kubínskej hole odbočíme doľava na červenú turistickú značku. Zo sedla Kubínska hoľa pokračujeme v miernom stúpaní a pohodlne dosiahneme oblý vrchol Minčola (1 395 m). Výhľad z najvyššieho vrchu Oravskej Magury nie je kruhový. Smerom na sever a západ mu bráni nízky lesný porast. Lúka otvorená  smerom na juh a východ však ukazuje v plnej nádhere Chočské vrchy a Roháče. Z Minčola sa vrátime k Chate na Kubínskej holi, od ktorej do cieľa sledujeme zelené turistické značky. Najprv využijeme prístupovú cestu k chate, ktorá klesá približne do strednej časti lyžiarskeho areálu. Potom pomerne strmo zostúpime po pravej strane zjazdovej trate. Jej svah v dolnej časti  pretraverzujeme na opačnú stranu, odkiaľ pokračujeme po  spevnenej ceste k chatám na Lovisku. Z lúk naľavo sa otvára pekný výhľad smerom na východ. Cestu opustíme v mieste, kde sa zatáča doprava, a v pôvodnom smere pokračujeme po poľnej ceste. Postupne traverzujeme svahy kopca Trniny. Keď vyjdeme z lesa na lúku otvorí sa nám krásny výhľad  na Dolný Kubín s Veľkým Chočom v pozadí. Popri záhradkách zídeme na betónovú cestu, ktorá nás dovedie do mesta.

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama

více info
Veľký Choč (1611 m)

Veľký Choč (1611 m)

Veľký Choč  (1611 m)

Vyšný Kubín – Drapáč - Stredná poľana - Veľký Choč – Drapáč - Vyšný Kubín

Oblasť: Chočské vrchy

Náročnosť:  náročná túra s krásnym výhľadom

Východiskový bod: Vyšný Kubín

Cieľový bod: Vyšný Kubín

Predpokladaný čas:  5:00

Prevýšenie: 1086 m

 

 

Veľký Choč je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Slovenska, z ktorého môžeme obdivovať takmer celé severné Slovensko.

 

Výstup na Veľký Choč začíname z Vyšného Kubína pri starom historickom kostole neďaleko hlavnej križovatky štátnych ciest. Chodník vedie mierne stúpavým lesným terénom. Prechádzame lúčkou k okraju lesa k smerovníku Zásadce, odkiaľ začíname strmo stúpať. Lesnými serpentínami vychádzame na malú lúčku obklopenú lesom – Drapáč. Je tu križovatka červenej a zelenej značky. Ďalej pokračujeme po zelenej značke na Strednú poľanu. Na Strednej poľane sa prvýkrát pred nami objavuje vrchol Veľkého Choča. Zo Strednej poľany sa vydáme strmým chodníkom na vrchol Veľkého Choča. Výstup je namáhavý, niektoré skalné partie musíme prekonať i s pomocou rúk. Keďže prudko naberáme výšku, postupne sa dostávame nad hornú hranicu lesa do pásma kosodreviny. Po približne hodinovom stúpaní sa dostaneme na  vrchol Veľkého Choča (1611 m), z ktorého môžeme obdivovať takmer celé severné Slovensko. Na severe sa kocháme panorámou Oravy s Babou horou a Pilskom v pozadí, na západe sa týčia vrchy Malej Fatry, smerom na juhozápad, juh i východ sa pred nami rozprestiera Liptov s Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami, Liptovskou kotlinou, Kriváňom, Západnými Tatrami i Chočskými vrchmi. Po vychutnaní krásnych výhľadov sa vraciame späť červenou turistickou značkou na Drapáč.  Z rázcestia Drapáč pokračujeme po zelenej. Až po smerovník Zásadce je to strmé klesanie, ktoré dá zabrať kolenám. Odtiaľ už ideme pohodlným chodníkom až do Vyšného Kubína.

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama

 

 

více info

Západnou časťou hrebeňa Oravskej Magury

Oravský Podzámok – rázcestie Javorová – sedlo Príslop – rázcestie na Kubínskej holi  – Minčol  – Chata na Kubínskej holi – Predný Racibor – Oravský Podzámok

Oblasť: Oravská Magura – západná časť

Náročnosť:  stredne náročná hrebeňová túra

Východiskový bod: Oravský Podzámok

Cieľový bod: Oravský Podzámok

Predpokladaný čas:  7:15

Prevýšenie: 883 m

 

Túra je klasickým hrebeňovým prechodom. Vďaka tomu, že vedie stredom Oravy, ponúka množstvo jedinečných výhľadov na oravskú krajinu a vysoké pohoria na jej okraji.

Túra sa začína v Oravskom Podzámku. Ideme po modrej značke popri štátnej ceste smerom na Tvrdošín. Oravský hrad máme po pravej ruke. Na konci Oravského Podzámku odbočíme na nespevnenú cestu vedúcu najprv lúkami, vyššie lesom. Na jednom mieste sa les otvára do veľkej lúky poskytujúcej krásny výhľad na Roháče. Po záverečnom strmšom stúpaní sa dostaneme na vrchol Javorovej. Je tu križovatka modrej a červene značky. Ďalej pokračujeme po červenej značke do sedla Príslop. Zo sedla Príslop trasa výletu stúpa po spádnicovej  vozovej ceste na juhozápadný úsek hlavného oravskomagurského hrebeňa. Jeho najkrajšia časť nás čaká na záver. Na hôľnom úseku medzi Kubínskou hoľou  a Minčolom (1 396 mn. m.) sa otvárajú široké výhľady do okolia siahajúce až po pohoria ohraničujúce Oravu. Z Minčola sa vrátime späť na neďaleké rázcestie. Odtiaľ nás k Chate na Kubínskej holi privedie žlto značkovaný chodník šikmo traverzujúci po južnom svahu Kubínskej hole. Ďalej pokračujeme po modrej turistickej značke až do Raciboru. Celou dolinou nás povedie lesná asfaltová cesta vedúca okolo hornej horárne Zadný Racibor k dolnej horárni Predný Racibor. Kúsok za ňou sa objavuje frekventovaná cestná komunikácia spájajúca Dolný Kubín s Tvrdošínom. Do cieľa v Oravskom Podzámku musíme prejsť asi 2 km.

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama

více info
Osnica (1363 m)

Osnica (1363 m)

Lučivná – Medziholie – Osnica - Párnica

Oblasť: Malá Fatra – Krivánska Fatra (východná časť)

Náročnosť:  stredne náročná túra s pomerne veľkou dĺžkou a výškovým rozdielom

Východiskový bod: Lučivná

Cieľový bod: Párnica

Predpokladaný čas:  5:15

Prevýšenie: 905 m

 

Z Lučivnej sa vydáme ponad riečku Zázrivka po žltej turistickej značke. Po chvíli sa ocitneme na lesnom chodníku a pomerne prudko vystúpime na vrchol Lučivnej. Pokračujeme v stúpaní lesnou cestou a obídeme vrchy Čierťaže a Ostré. Trasa vedie takmer stále lesom, výhľady sa naskytujú len ojedinelo. Les sa mení na vysokohorskú lúku až pod miestom, kde kedysi stála Chata pod Rozsutcom. Od tohto miesta nie je ďaleko do sedla Medziholie. Zo sedla sa kúsok vrátime smerom na východ po modrej turistickej značke a opäť prejdeme okolo základov Chaty pod Rozsutcom. Po strmom svahu okrúhleho chrbta vystúpime smerom cez lúky a riedky porast, až sa ocitneme na Osnici (1 363 m). Z vrcholu sa ponúka pekný kruhový rozhľad. Čaká nás zostup po strmom hrebeni do veľkého lúčneho sedla Strungový príslop. Z neho pokračujeme čiastočne po hrebeni cez bukový les približne po vrstevnici. Neskôr popri dolnej stanici lyžiarskeho vleku vojdeme cez menšiu dolinu opäť do lesa. Po prechode vrchu Noviny  sa po okraji riedkeho lesíka  dostaneme na rozľahlé lúky. Poľná cesta vedie najskôr približne stredom lúky a neskôr opäť cez les. Po prechode vyvýšeniny Kečka sa ocitneme v malom sedle, prejdeme popod elektrické vedenie a strmým svahom sa okrajom lesa dostaneme k hlavnej ceste z Kraľovian do Párnice.

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama

více info
Veľký Rozsutec

Veľký Rozsutec

Zázrivá – rázcestie v Zázrivej – sedlo Príslop nad Bielou  - sedlo Zákles – Malý Rozsutec  sedlo Zákles  - sedlo Medzirozsutec  – Veľký Rozsutec – sedlo Medziholie –  Osnica –  Strugový príslop – Lučivná

Oblasť: Malá Fatra, dolná Orava

Náročnosť:  Zdĺhavá a pomerne náročná túra

Východiskový bod: Zázrivá

Cieľový bod: Lučivná

Predpokladaný čas:  8:00

Prevýšenie:  1 110 m

 

Túra výškovo sa približujúca k výletom do Roháčov je dosť namáhavá, poznanie krajinársky mimoriadne príťažlivého masívu Rozsutca však stojí za vynaloženú energiu.

 

V Zázrivej sa vyberieme po červeno značkovanej ceste  na dolný koniec dediny. Od rázcestia stúpa hore lúkou chodník, ktorý čoskoro vchádza do lesa. Travezom po svahu nad osadou Biela sa dostaneme do sedla Príslop nad Bielou. Za trávnatým sedlom chodník začína stúpať, na krátkej vzdialenosti prekonáva výškový rozdiel 400 m. Na krátkom lúčnom hrebeni našu pozornosť upúta skalný vrchol Malého Rozsutca (1344 mn. m.), ktorý si budeme môcť pozrieť zblízka vďaka krátkej odbočke so zeleným turistickým značkovaním zo sedla Zákres smerom na západ. Po vychutnaní krásneho výhľadu z bralného vrcholu menšieho z Rozsutcov sa vrátime do sedla Zákres, z ktorého je blízko do sedla Medzirozsutce. Čaká nás záverečný výstup na Veľký Rozsutec (1 610 mn. m.).  Okrem panoramatického výhľadu je Veľký Rozsutec atraktívny vďaka bizardným dolomitovým skalným útvarom a botanicky cennému lúčnemu porastu. Zostup do sedla Medziholie vedie po strmom chodníku, ktorý pokračuje po skalnom hrebeni, nižšie chodník vchádza do lesa. Zo sedla môžeme pozorovať tvar dvoch horských susedov: na severe sa vypína bralný Veľký Rozsutec, južne od sedla leží takmer rovnako vysoký Stoh so zjavne odlišnou hladkou kužeľovitou siluetou. Záver túry vedie po modrej značke cez Osnicu s ďalším krásnym výhľadom na Veľký Rozsutec a Stoh. V sedle Strungový príslop odbočíme vľavo na žlto značkovanú turistickú trasu. Záverečný zostup je  zo začiatku miernejší, nižšie sa zostrmuje. Končí sa v rekreačnej osade Lučivná (458 mn. m.) v doline Zázrivky.

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama

více info
Šíp

Šíp

Kraľovany -  Dierová–  Podšíp – Zadný Šíp – Šíp  – Žaškovské sedlo – Stankovany

Oblasť: Veľká Fatra, dolná Orava

Náročnosť:  stredne náročná túra

Východiskový bod: Kraľovany

Cieľový bod: Stankovany

Predpokladaný čas:  5:00

Prevýšenie:  603 m

 

Výstup na Šíp je jedinečný a príťažlivý z viacerých dôvodov. Táto výrazná krajinná dominanta „strážiaca“ vstup na Oravu a Liptov zaujme bizarnosťou vrcholových dolomitových brál a fantastickými výhľadmi do doliny Váhu a Oravy. V neposlednom rade je zaujímavá aj prehliadka dreveníc v osade Podšíp.

 

Túra sa začína pri železničnej stanici Kraľovany zástavka. Po moste prejdeme na ľavý breh Oravy, na ktorom leží turistická osada Dierová. V príjemnom prostredí vysokého bukového lesa sledujeme žlté turistické značky. Z cesty rozbrázdenej výmoľmi odbočíme vľavo na chodník stúpajúci hore mladinou, ktorý vedie na rozľahlý horský pasienok. Na pravej strane úpätnej plošiny stojí osada Podšíp. Pod okrajom lesa stoja skupinky podšípskych dreveníc, nad ktoré vyčnieva zelený kužeľ Šípu posiaty množstvom bielych skalných veží a ihiel bizarných tvarov. Ďalej chodník stúpa takmer po spádnici hore strmými lúkami so skupinkami stromov. Strmosť chodníka sa neznižuje ani v bukovom lese, v ktorom je roztratených mnoho skalných veží. Oddýchneme si až na výraznom hrebeni, z ktorého môžeme odbočiť na pekné vyhliadkové miesto. Chodník vedie striedmo po hrebeni alebo po južnom svahu tesne pod ním. Po namáhavom výstupe dosiahneme vrchol Západného Šípu s dreveným krížom. Pohľad z neho je fantastický! K hlavnému vrcholu Šípu (1 169m n. m.) nás dovedie hrebeň so sedlami a skalnými vyvýšeninami. Kruhový výhľad siaha k Veľkej Fatre, Chočským vrchom a Roháčom. Zostup vedie najprv po hrebeni a potom po trávnatom svahu do sedla. Za ním chodník zľava obchádza Okrúhlu skalu. Na západnej strane zalesnenej bralnej vyvýšeniny stolového tvaru leží vchod do malej ľadovej jaskyne. Zostupová trasa vychádza  z lesa na lúku s krásnym výhľadom, nad ktorou sa vypína biele bradlo pomenované podľa jaskyne Škútova komora. Zostup pokračuj do širokého trávneho Žaškovského sedla. V sedle sa žlto značkovaný chodník  stáča doprava do Škútovej doliny, ktorá ústi do prielomu Váhu v Stankovanoch, kde sa výlet končí.

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama

více info
KontaktKde nás nájdete

Turistická informačná kancelária

Hviezdoslavovo námestie 1651/2

026 01 Dolný Kubín, Slovensko (SK)

tel.:+421/0-915 049 407 +421 43 581 44 70 email:tik@orava.sk web:www.dolnykubin.sk
mapa:Dolný Kubín
Chcem byť informovaný Newsletter
fond mikroprojektů