Oficiální turistický portál
TURISTA OBČAN
cz / en / de

Orava

Kategorie
Významné osobnosti

Významné osobnosti Oravy

Dlhý je zoznam významných osobností slovenských dejín pochádzajúcich z Oravy. Kým horná Oravy vynikala osobnosťami zaoberajúcimi sa otázkami jazyka, z dolnej Oravy vyšlo množstvo predstaviteľov krásnej literatúry. Mnohí z nich prerástli regionálny rámec a stali sa významnými predstaviteľmi celonárodného kultúrneho diania.


 

Zdroj k stránkam : www.orava.sk; www.oravskakniznica.sk a Oravské múzem


více info
Anton Bernolák

Anton Bernolák

1762 - 1813

Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 ako siedme dieťa rodičom Jurajovi a Anne. Pochádzal z bohatej zemianskej rodiny, ktorá vlastnila niekoľko domov, pozemkov, farbiareň a mangľovňu. Na svoj zemiansky pôvod bol hrdý, často sa podpisoval prímenom Slanický. O jeho učení v ľudových školách máme len veľmi skromné záznamy. Začínal v ľudovej škole v Slanici, kde bol jej „najučenejším žiakom“. Pokračoval na ľudovej škole v Námestove, ktorú navštevoval až do roku 1774. Keď mal 16 rokov, zapísali ho ako veľmi nadaného a bystrého žiaka za chovanca ostrihomského arcibiskupstva. Prvé dva školské roky študoval poetiku a rétoriku v bratislavskom hlavnom gymnáziu seminára zvaného Emericianum. Nasledujúce roky študoval na kráľovskej akadémii v Trnave. Tu v roku 1782 vyšla aj jeho prvá, v latinskej reči tlačená práca Divus Rex Stephanus, Magnus Hungarorum Apostolus, ktorú napísal ako príležitostnú kázeň. Po skončení dvojročného štúdia teológie odchádza do Viedne. V lete 1784 odchádza Bernolák študovať teológiu do Bratislavy. Tu usilovne pokračuje v zostavovaní bibliografického spisu Nova bibliotheca. Bernolák vystupuje ako zapálený aktivizátor bratislavského seminára, v ktorom sa zrodila a v roku 1787 aj uskutočnila myšlienka uzákonenia slovenskej spisovnej reči. Dokonale ovládal kultúrnu západoslovenčinu, ktorú zvolil za základ spisovného jazyka. Za kňaza je v Trnave vysvätený 17. augusta 1787. V lete a v jeseni 1789 už Bernolák intenzívne začal pracovať na svojom päťjazyčnom slovníku. Od roku 1791 bol povolaný k ústrednému úradu ostrihomského vikariátu do Trnavy, kde šesť rokov vykonával službu kancelára a súčasne tajomníka, neskôr plnil funkciu archivára, bol cenzorom kníh a prísažným notárom ústrednej cirkevnej stolice. Popri svojich povinnostiach si našiel čas, aby sa venoval literárnej a organizačnej činnosti. Stál aj za znovu vybudovaním a úspešným rozbehom činnosti Slovenského učeného tovarišstva (1792), ktoré malo zásluhu pri vydaní vyše 11 slovenských kníh v 20 zväzkoch. Poslednou zastávkou v jeho pôsobení bola fara v Nových Zámkoch, kde bol od roku 1797 až do svojej smrti. Bernolák sa celý čas snažil o vydanie Slovára, no podarilo sa to, žiaľ, až po jeho smrti. Dlhoročná vyčerpávajúca práca podlomila jeho zdravie. Zomiera 15. januára 1813 na novozámockej fare na porážku.

více info
Martin Hattala

Martin Hattala

1821 - 1903

Martin Hattala sa narodil 4. novembra 1821 v Trstenej. Prvé vzdelanie dostal doma u otca, pretože bol trochu chorľavejší. Neskôr nastúpil do normálky u františkánov v Trstenej. Začal tam chodiť až vo svojich 10 rokoch. Tam skončil aj prvú triedu gymnázia. Neskôr študoval na gymnáziu v Jászberényi, Félegyháze a v Subotici, kde sa naučil aj po maďarsky a srbsky, ale vyučovacou rečou bola latinčina.  Chcel sa stať profesorom, ale na ďalšie štúdium nemal peniaze a tak si zvolil štúdium teológie, kde náklady hradila cirkev. Študoval gréčtinu, francúzštinu a nemčinu. V Trnave študoval logiku a fyziku. V Trnave si začal všímať svoj materinský jazyk. Ako vynikajúci študent sa dostal do Viedne na Pazmáneum, kde študoval teológiu. V revolučných rokoch 1848 - 1849 ukončil štúdiá a 12. decembra 1848 v Ostrihome ho vysvätili. Krátke obdobie bol kaplánom v Bzovíku pri Krupine a potom v Hodruši pri Banskej Štiavnici. V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave. A. Bernolákom sa radí z hľadiska dejín slovenskej jazykovedy a spisovnej slovenčiny ako jej kodifikátor k jej najvýznamnejším postavám. Už v čase viedenských štúdií zostavil stručnú gramatiku slovenčiny a ako príslušník mladobernolákovského hnutia sa zapojil do práce v jazykovom výbore štúrovského spolku Tatrín. Zasadzoval sa za úpravu štúrovskej slovenčiny a jej fonetický princíp navrhoval nahradiť etymologickým. Po definitívnom uzákonení spisovnej slovenčiny napísal v roku 1952 Krátku mluvnicu slovenskú ako normatívnu príručku slovenčiny.  Hodžovsko-hattalovská reforma kodifikovala a ustálila spisovnú slovenčinu z hľadiska pravopisného, hláskoslovného a tvaroslovného v podstate v dnešnej podobe. Po odchode do Prahy sa venoval štúdiu češtiny a iných slovanských jazykov, slovenčinou sa zaoberal už iba okrajovo. Výsledky svojho bádania publikoval vo viacerých monografiách.  Zomrel 11. decembra 1903 v Prahe. 

více info
Vavrinec Čaplovič

Vavrinec Čaplovič

1778 - 1853

Vavrinec Čaplovič sa narodil 5. augusta 1778 v obci Jasenová neďaleko Dolného Kubína. Tu začal aj svoje prvé štúdium. Ďalej navštevoval školy vo Vyšnom Kubíne, Leštinách, Banskej Bystrici a štúdium ukončil roku 1798 v Kežmarku. Po skončení štúdií v roku 1798 pracoval v službách Oravskej stolice a od roku 1810 sa stal osobným tajomníkom hlavného riaditeľa Oravského panstva grófa Františka Zičiho (Zichyho). S grófom Zičim odišiel v roku 1812 do Bratislavy, kde vykonával funkciu archivára rodiny Ziči a bol tiež notárom (zapisovateľom, pisárom) regulačných prác na Dunaji. Čaplovič bol jedným z najväčších zberateľov kníh. Zberateľstvu kníh sa venoval od r. 1792. Jeho knižnica obsahovala okolo 50 tisíc zväzkov vo viacerých európskych rečiach zo 16-teho až do polovice 19-teho storočia. V roku 1839 ju daroval svojím oravským rodákom. Od roku 1858 sa o ňu starala Spoločnosť Čaplovičovej knižnice a viacerí knihovníci. V roku 1907 postavili pre ňu v Dolnom Kubíne budovu, v ktorej je Bibliotheca Čaplovičiana dodnes. Vavrinec Čaplovič prežil celý život v Bratislave, kde 25. decembra 1853 vo veku 75 rokov zomrel. 

více info
Margita Figuli

Margita Figuli

1909 - 1995

Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne ako tretia dcéra Júlie, rodenej Bockovej, a Jozefa Figuli. Detstvo Margity Figuli nebolo ľahké. Mala len päť rokov, keď otec narukoval do 1. svetovej vojny. Ľudovú školu vychodila vo Vyšnom Kubíne. Po jej skončení nastúpila do nižšej triedy gymnázia v Dolnom Kubíne a tam začala chodiť aj do meštianky. V roku 1924 sa zapísala na Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. V roku 1928 úspešne ukončila štúdium maturitou. V rokoch 1928 až 1941 pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra banke v Bratislave. Popri zamestnaní študovala na konzervatóriu hru na klavír. Roku 1941 ju prepustili z Tatra banky za odvážnu protivojnovú novelu Olovený vták. Preto počas vojnových rokov 1941 až 1945 žila vo Vyšnom Kubíne u Emílie Meškovej. Odvtedy sa profesionálne venovala len literárnej činnosti. Od roku 1946 žila Margita Figuli so svojou rodinou v Bratislave, kde aj 27. marca 1995 vo veku 85 rokov zomrela. 

více info
Florin Theo Herkeľ

Florin Theo Herkeľ

1908 - 1973

Theo Florin – vlastným menom Teodor Herkeľ - sa narodil 10. apríla 1908 v Dolnom Kubíne. Umelecké meno má po mame, ktorá sa volala Flóra. Tu navštevoval základnú školu a tu začal študovať aj na reálnom gymnáziu a po jeho prerušení na obchodnej škole. Po krátkom kníhkupeckom pôsobení v Martine odišiel v roku 1932 do ďalekej cudziny. V rokoch 1932 – 1934 pôsobil v Novom Sade ako pracovník vydavateľstva Slavija a odtiaľ sa presunul do Francúzska. V rokoch 1934 – 1940 pracoval v Paríži v kancelárii československej kolónie vo

Francúzsku a bol aj redaktorom časopisov Slovenský hlas, Nový život a Slovenský chýrnik. V tomto umelecky a literárne inspirujúcom prostredí sa naplno rozozvučala jeho poetická struna. Na jar roku 1941 sa usadil v Londýne, kde sa zapojil do československého zahraničného odboja. Bol aj tajomníkom Slovenského seminára, vládnym komisárom pre

sociálne podpory a redaktorom časopisu Nové časy a tu sa zblížil aj s Vladimírom Clementisom. Po skončení vojny ostal Florin pracovať v diplomatických službách. V rokoch 1945 – 1946 pôsobil na veľvyslanectve v Paríži a v rokoch 1946 – 1948 vo Washingtone.

V zmenených politických a spoločenských pomeroch sa Florin vrátil v roku 1948 do Československa a stal sa osobným tajomníkom ministra Vladimíra Clementisa na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe. V rokoch 1950 – 1953 ho nezákonne väznili pre rozpor so socialistickou zákonnosťou a neskoršie bol rehabilitovaný. Od rehabilitácie žil v Dolnom Kubíne. V tomto čase sa Theo H. Florin popri básnickej realizácii naplno angažoval v mimoriadne obetavej a nezištnej kultúrno-organizačnej činnosti, redaktorskej a vydavateľskej

práci. Jej výsledkom bol nebývalý vydavateľský ruch, spojený s organizovaním každoročného festivalu umeleckého recitálu poézie a prózy, známeho ako Hviezdoslavov Kubín. Theo H. Florin bol v rokoch 1958 – 1966 nielen organizačným tajomníkom Hviezdoslavovho Kubína, ale aj redaktorom jeho Zápisníka a editorom desiatok príležitostných bibliofilských tlačí, ktoré sa stali neskôr impulzom a vzorom podobných literárnych podujatí na Slovensku. V Zomrel 11. marca 1973 v Dolnom Kubíne.

 

více info
Anton Habovštiak

Anton Habovštiak

1924 - 2004

Anton Habovštiak sa narodil 24. septembra 1924 v Krivej. Štúdium gymnáziá absolvoval v Trstenej a Dolnom Kubíne. V rokoch 1946-1951 študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia pracoval až do roku 1994 v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, kde sa zaoberal dialektológiou slovenského jazyka a prácou na medzinárodnom všeslovanskom jazykovom atlase. Predmetom jeho výskumu boli najmä oravské nárečia a nárečia Gemeru. Od 9.12.2004 nesie jeho meno Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne.

více info
Pavol Országh Hviezdoslav

Pavol Országh Hviezdoslav

1849 -1921

Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Základné vzdelanie nadobudol v oravských obciach Jasenová a Leštiny. Keďže dosahoval veľmi dobré študijné výsledky, leštinský učiteľ Adolf Medzihradský presvedčil jeho rodičov aby ho dali ďalej do škôl. Pavol tak začal chodiť na gymnázium v Miškovci a čoskoro patril medzi najlepších žiakov. Neskôr pokračoval na gymnáziu v Kežmarku. Na gymnáziu v Miškolci začal tvoriť svoje básnické texty, ktoré boli v maďarčine a nemčine. Až ako študent kežmarského gymnázia začal intenzívne tvoriť slovenské básne. Po skončení gymnaziálnych štúdií študoval na Právnickej akadémii v Prešove, kde sa iniciatívne zúčastňoval na príprave almanachu Napred. Po zložení advokátskych skúšok Hviezdoslav 20 rokov pôsobil ako advokát v Námestove, krátky čas pôsobil i na súde v Dolnom Kubíne a bol tiež vedúcim filiálky Tatrabanky. V máji 1876 si vzal za manželku Ilonu Novákovú, ktorá bola dcérou  evanjelického seniora Samuela Nováka. Vlastné deti nemali, ale s manželkou vychovával 2 bratove deti, Jaroslava a Sidóniu. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladateľskej činnosti.

více info
Ladislav Nádaši Jégé

Ladislav Nádaši Jégé

1866 - 1940

Ladislav Nádaši Jégé pochádzal z advokátskej rodiny. Otec Anton Nádaši, dlhoročný dolnokubínsky starosta, sa pôvodne volal Odrobiňák, pod maďarizačným tlakom si však zmenil meno na Nádaši. Bol to práve otec, kto v Ladislavovi prebudil záujem o literatúru a štúdium jazykov. Gymnaziálne štúdia ukončil v roku 1883 v Levoči. Počas štúdií utrpel zranenie nohy s trvalými následkami. Následne študoval na lekárskej fakulte v Prahe. Po skončení štúdia chcel odísť ako lekár k americkýmh Slovákom do Clevelandu, pre krach banky, v ktorej bol jeho otec riaditeľom, bol však nútený svoje plány zmeniť. Usadil sa v Dolnom Kubíne ako praktický lekár. Postupne pôsobil ako obvodný, okresný, čestný stoličný a župný lekár Oravskej župy, napokon bol vymenovaný za zdravotného radcu. Jégé prežil takmer celý život v Dolnom Kubíne, výnimkou je len krátke pôsobenie v Bratislave (1924-25). Vo voľbách v roku 1920 kandidoval za Slovenskú národnú a roľnícku stranu. V rokoch 1918 až 1925 sa stal najskôr pomocníkom redaktora, potom redaktorom novín Naša Orava a časopisu Orava. Život i zdravotný stav L. N. Jégého nepriaznivo ovplyvnili politické udalosti. Dcéra s rodinou sa po vzniku Slovenskej republiky musela vysťahovať do protektorátu.  Krátko nato 2. júla 1940 Ladislav Nadaši-Jege náhle zomrel na zlyhanie srdca.  

více info
Janko Matuška

Janko Matuška

1821 - 1877

Janko Matúška sa narodil 10. január 1821v roľníckej rodine. Navštevoval ľudovú školu v Dolnom Kubíne, gymnázium v Gemeri a následne evanjelické lýceum v Bratislave. V Bratislave sa tiež stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1944 z lýcea odišiel na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra a vrátil sa na Oravu, kde pracoval ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku. V roku 1848 spoluorganizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie na Orave. Po skončení povstania sa na krátky čas vrátil k práci vychovávateľa, od roku 1851 pracoval v štátnej službe a v roku 1870 sa stal správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne. Najznámejším dielom Janka Matúšku je text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorý zložil pri príležitosti odchodu 22 študentov evanjelického lýcea v Bratislave v marci 1944 na protest proti odvolaniu Ľ. Štúra z postu námestníka profesora, ktorý zastával namiesto chorľavého Juraja Palkoviča. Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenskej republiky

více info
KontaktKde nás nájdete

Turistická informačná kancelária

Hviezdoslavovo námestie 1651/2

026 01 Dolný Kubín, Slovensko (SK)

tel.:+421/0-915 049 407 +421 43 581 44 70 email:tik@orava.sk web:www.dolnykubin.sk
mapa:Dolný Kubín
Chcem byť informovaný Newsletter
fond mikroprojektů